Narodil sa v meštianskej rodine a vzdelanie získaval v Kutnej Hore a na Karlovej univerzite v Prahe. Pôsobil ako pomocný učiteľ v Sušiciach, v rokoch 1616 – 1617 ako rektor v Písku a v roku 1618 bol vysvätený za utrakvistického kňaza. V rokoch 1618 – 1619 pôsobil ako kaplán, v rokoch 1619 – 1621 ako farár v Starom Měste v Prahe. Po bitke pri Bielej hore bol nútený opustiť Čechy a usadil sa v Sasku. V roku 1624 sa presťahoval na územie Slovenska, kde sa zdržiaval v Trenčíne, neskôr v Kučíne a napokon v Prešove, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako duchovný.Pochádzal z českej meštianskej rodiny. V rokoch 1612 — 1616 študoval na Karlovej univerzite. Už od roku 1613 pôsobil ako učiteľ (v Sušiciach a v Písku).
-> Začiatky Jakobeovej literárnej tvorby spadajú do obdobia pred odchodom do exilu. Popri latinskej príležitostnej poézii svetského charakteru sa vtedy okrajovo venoval aj písaniu českej náboženskej a kázňovej prózy. Mnohé z jeho epitalamií, epicédií, enkómií vyšli v rozličných humanistických tlačiach a zborníkoch. Samostatne vydal zbierku Symbolon mentis gratae (Vyznanie vďačného srdca, 1612). Jednu z básní venoval aj svojmu rodnému mestu (Ad Gutnam). Nábožensky zamerané sú diela Poean admirandae et adorandae Christi theantropiae (Chválospev na podivuhodné a zvelebovaniahodné bohočlovečenstvo Krista, 1615), Dianoia nativitatis Johannis Baptistae, to jest: Spis, rozdílnost soudů v sobě zdržující, jenž povstal při narození sv. Jána Křtitele (1619) a Kázání pohřební o slávě, ochraně, vzáctnosti a bezpečnosti duší lidí spravedlivých, jenž v rukou Božích zůstávají (1621).
-> V exile napísal cirkevno-historickú prózu Idea mutationum Bohemo-evangelicorum ecclesiarum in florentissimo regno Bohemiae (Obraz premien českých evanjelických cirkví v prekvitajúcom českom kráľovstve, 1624), ktorá býva označovaná za prvé propagačné cirkevnohistorické dielo českých exulantov v cudzine. Zbierku oslavných básní Otii vernalis anni M.DC.XXVII et vota (Blúznivé sny o voľnom čase na jar v roku 1627, 1627) venoval ochrancom evanjelickej cirkvi. Príležitostné kázne vydal pod názvom Anamnisis, to jest: večná a neumírající paměť (1642) a Pascha lachrymosum inclutae urbi Eppriensi, to jest kázání božího slova na den velikonoční (1643).
-> Najznámejším Jakobeovým dielom je báseň Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota (Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa,1642), ktorá mala byť dodatkom k dodnes nezvestnému dielu Viva gentis Slavonicae delinaetio (Živý opis slovenského národa). Nadviazal v nej na niekoľko svojich predchádzajúcich už výraznejšie protivojnovo či spoločensky i nábožensky angažovaných básní. Azda preto sa zvykne zaraďovať aj medzi autorov občiansko-politickej humanistickej poézie.
DIELO:
–>1612 – Vyznanie vďačného srdca (Symbolon mentis gratae)
–>1615 – Chválospev na podivuhodné a zvelebovaniahodné bohočlovečenstvo Krista (Poean admirandae et adorandae Christi theantropiae)
–>1619 – Dianoia nativitatis Johannis Baptistae, to jest: Spis rozdílnost soudů v sobě zdrzující
–>1621 – Kázaní pohřební
–>1621 – Osvetlenie narodenia Jána Krstiteľa
–>1624 – Obraz preimen českých evanjelických cirkví (Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum), prvé propagačné cirkevnohistorické dielo českých exulantov v cudzine
–>1627 – Blúznivé sny o voľnom čase na jar v roku 1627 (Otii vernalis anni M. DC. XXVII Aegrisomnia)
–>1642 – Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa (Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota)
–>1642 – Animnisis, to jest: Věčná a neumírajíci pamět
–>1643 – Žalostná Veľká noc slávneho meta Prešova (Pascha lachrymosum inclutae urbi Epperiensi ominosum), kázeň
–>1885 – M. Jakuba Jakobea Laxrumae gentis Slavonicae čili Slzy národa slovenského s pochvalami priateľov
–>1963 – Výber z diela
–>Živý opis slovenského národa (Viva gentis Slavonicae delineatio), nezvestná historická práca
–>Elegidion oslavno-rečnícke (Elegidion epynikio-onomasticon), latinská náboženská báseň
-->Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa
Najnepremožitelnejšiemu a najslávnejšiemu Mocnárovi,
najmocnejšiemu Vládcovi zeme, mora a podsvetia,
najjasnejšiemu Kráľovi nad kráľov,
najvyššiemu Veliteľovi anjelského sboru,
najvznešenejšiemu Panovníkovi nad panovníkov,
najudatnejšiemu Bohatierovi nad bohatierov,
Velikánovi dvojakej prirodzenosti,
Pánu Ježišu Kristovi,
synovi Boha a blahoslavenej Panny Márie,
samojedinej Spáse ľudskej spásy,
Najsvätejšiemu spomedzi všetkých svätých,
najdokonalejšiemu Veľkňazovi nad velkňazov,
najláskavejšiemu Ochrancovi sirôt,
najspravodlivejšiemu Sudcovi živých i mŕtvych.
SLZY, VZDYCHY A PROSBY SLOVENSKÉHO NÁRODA
predložené pokorným hlasom a rukou magistra J a k u b a J a k o b e a