„Hľa, rieka... potoky jej potešujú mesto Božie, svätyňu príbytkov Najvyššieho. Boh je v jeho strede, neskláti sa, Boh pomôže mu na úsvite. Národy hučali a kráľovstvá sa zakolísali, vydal svoj hlas a zem sa rozplynula. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.“ (Žalm 46,5-8)
Milí bratia a milé sestry,
pieseň Hrad prepevný je Pán Boh náš nevznikla ako bojová hymna reformácie. Keď ju Martin Luther napísal na základe žalmu 46, nachádzal sa vo veľmi ťažkej až dramatickej životnej situácii. Zrejme to bolo v roku 1527, keď vo Wittembergu vypukol mor. Rok nato krátko po narodení zomrela jeho dcérka Alžbeta. V tom čase sa rozmohli veľké nepokoje a hnutia v cirkvi. Luther cítil, že pre dielo reformácie je v ohrození jeho rodina, povesť a práca – teda celá jeho existencia. Píše, že prechádza obdobím pokušenia, ktoré bolo najhorším, aké v živote doposiaľ zažil. Bol duševne aj duchovne vyčerpaný. To, čo ho držalo, bolo Božie slovo, predovšetkým v žalmoch, v ňom nachádzal útechu a novú silu.
Lutherov chorál vyústil do vyznania: Božie slovo zostáva, Pán je stále s nami s darmi svojho Ducha. Nepriatelia môžu zničiť a pripraviť nás o všetko, čo máme na tomto svete. Nebeský poklad nám však nevezmú, ten zostáva.
Lutherov chorál Hrad prepevný je tak chválospevom útechy a nádeje. V životných skúškach, ohrozeniach vonkajších aj vnútorných, v pokušeniach a sporoch v spoločnosti aj cirkvi, v situáciách, keď sa nám, obrazne povedané, rúca svet, Pán Ježiš je v strede toho, ako pevný hrad. Paradoxne tak toto ťažké obdobie v živote Martina Luthera vyústilo do chvály a vďaky Bohu, na ktorého sa môžeme spoľahnúť za každých okolností.
Ťažké situácie osobné, v spoločnosti aj cirkvi nás často strhávajú k sťažovaniu, prázdnej kritike, zlorečeniu, zatrpknutosti alebo dokonca nenávisti. Nedovoľme to. Stojme na Božom slove, na istote, že Pán Ježiš Kristus je v strede všetkého diania ako pevný hrad. On je ten istý včera, dnes i naveky. Prosme Božieho Ducha, buďme otvorení Jeho konaniu tak, aby chvála, vďaka a útecha boli tým, čo prúdi z nás ako rieka, ako prúd živej vody, ktorá vyviera z nášho vnútra, z vnútra našej cirkvi a prináša uzdravenie.
Spievajme aj dnes našu hymnu ako výraz chvály, vďaky, nádeje a potešenia, veď Hrad prepevný je Pán Boh náš!
Požehnané prežitie sviatku Pamiatky reformácie vám prajú:
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV
Milí bratia a milé sestry,
pieseň Hrad prepevný je Pán Boh náš nevznikla ako bojová hymna reformácie. Keď ju Martin Luther napísal na základe žalmu 46, nachádzal sa vo veľmi ťažkej až dramatickej životnej situácii. Zrejme to bolo v roku 1527, keď vo Wittembergu vypukol mor. Rok nato krátko po narodení zomrela jeho dcérka Alžbeta. V tom čase sa rozmohli veľké nepokoje a hnutia v cirkvi. Luther cítil, že pre dielo reformácie je v ohrození jeho rodina, povesť a práca – teda celá jeho existencia. Píše, že prechádza obdobím pokušenia, ktoré bolo najhorším, aké v živote doposiaľ zažil. Bol duševne aj duchovne vyčerpaný. To, čo ho držalo, bolo Božie slovo, predovšetkým v žalmoch, v ňom nachádzal útechu a novú silu.
Lutherov chorál vyústil do vyznania: Božie slovo zostáva, Pán je stále s nami s darmi svojho Ducha. Nepriatelia môžu zničiť a pripraviť nás o všetko, čo máme na tomto svete. Nebeský poklad nám však nevezmú, ten zostáva.
Lutherov chorál Hrad prepevný je tak chválospevom útechy a nádeje. V životných skúškach, ohrozeniach vonkajších aj vnútorných, v pokušeniach a sporoch v spoločnosti aj cirkvi, v situáciách, keď sa nám, obrazne povedané, rúca svet, Pán Ježiš je v strede toho, ako pevný hrad. Paradoxne tak toto ťažké obdobie v živote Martina Luthera vyústilo do chvály a vďaky Bohu, na ktorého sa môžeme spoľahnúť za každých okolností.
Ťažké situácie osobné, v spoločnosti aj cirkvi nás často strhávajú k sťažovaniu, prázdnej kritike, zlorečeniu, zatrpknutosti alebo dokonca nenávisti. Nedovoľme to. Stojme na Božom slove, na istote, že Pán Ježiš Kristus je v strede všetkého diania ako pevný hrad. On je ten istý včera, dnes i naveky. Prosme Božieho Ducha, buďme otvorení Jeho konaniu tak, aby chvála, vďaka a útecha boli tým, čo prúdi z nás ako rieka, ako prúd živej vody, ktorá vyviera z nášho vnútra, z vnútra našej cirkvi a prináša uzdravenie.
Spievajme aj dnes našu hymnu ako výraz chvály, vďaky, nádeje a potešenia, veď Hrad prepevný je Pán Boh náš!
Požehnané prežitie sviatku Pamiatky reformácie vám prajú:
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV