Už tradične sa v našom CZ konalo Stretnutie žien pri príležitosti sviatku medzinárodného dňa žien. Na úvod odznela báseň sestry Oľgy Adamkovičovej z jej najnovšej básnickej zbierky s názvom: Žena (a muž).
Sestra farárka privítala prítomné sestry i niekoľkých bratov a stretnutie začalo modlitbou. Po piesni sme si vypočuli zamyslenie nad Božím slovom, ktoré si pripravila sestra farárka o tom, ako prorok Eliáš zachránil život syna vdovy (1Kráľ 17,17-24). Aj my robíme všetko preto, aby sme si predĺžili život v tejto časnosti, keď za pomoci lekárov bojujeme s chorobami, liečime sa, operujú nás a v niektorých prípadoch vracajú späť do života. Pri tom je našou veľkou pomocou modlitba a dotyk s Božou mocou, ako sa to stalo v biblickom príbehu. Nesmieme však zabúdať na záchranu, ktorú nám priniesol Pán Ježiš. Pôstna doba, v ktorej sa nachádzame, nám pripomína, že aj pri tej najlepšej zdravotnej starostlivosti všetci raz zomrieme. Nesmieme preto zabúdať na duchovné zdravie a skrze vieru v nášho Spasiteľa veriť v záchranu večnú.
Po 2.piesni nastal priestor pre nášho hosťa, brata Miroslava Krištana, ktorý pracuje ako vrchná sestra na oddelení OAMIS (niekdajšie ÁRO). Oboznámil nás s históriou anestézie a záchrany života, predstavil oddelenie, na ktorom pracuje a poskytol nám aj skrze zaujímavú prezentáciu dôležité rady, ako postupovať pri poskytnutí prvej pomoci a oživovaní. Svoje zručnosti si niektorí vyskúšali aj prakticky na figuríne.
Na záver odznela úvaha sestry dozorkyne a brat farár poprial všetko najlepšie k sviatku a udelil požehnanie.
Naše spoločenstvo pokračovalo pri pohostení, ktoré pripravili ochotné sestry. Ako malý darček všetci dostali záložku s biblickým textom.
Ďakujeme Pánu Bohu za požehnané stretnutie.
Viera Ďorďovičová - Ešte nie...
Pane Bože prosím Ťa, ešte ma neber z tohto sveta, lebo:
- musím postaviť dom pre rodinu
- lebo, chcem vidieť, ako rastú moje deti a, aké budú šikovné a čo vyštudujú
- kto budú ich partneri a kde budú bývať
- možno, aké budú mať zamestnanie a či, sa im bude dariť
- koľko budeme mať vnúčat a my samozrejme, chceme byť dobrí starí rodičia
- možno by sme chceli ešte vedieť, aké šikovné budú vnúčatá vidieť ich rásť a zároveň pomáhať s ich opatrovaním aj výchovou
- zobrať ich na výlet, lebo, rodičia pre nich, akosi stále majú málo času...
A Pán Boh kladie otázky: Je toto všetko, čo odo mňa žiadaš?
Tak, kedy podľa Teba bude vhodný čas na odchod z tejto časnosti?
Kedy Ťa mám odvolať z tejto pozemskej cesty k sebe?
Uvedomme si, že podstatné nie sú naše priania, ktoré majú byť za každú cenu splnené...
„Je to len a len Božia vôľa, na to treba pamätať...“















